Všetko o látkach a textile od A po Z: Poznáte spôsoby výroby a druhy látok?

Látky a textílie. Ak nepatríte medzi nadšencov šitia, pletenia a ďalších podobných činností, je dosť možné, že si na látky tak často nespomeniete. Je to celkom jasné, keď nemusíte premýšľať nad tým, koľko metráže bavlnenej látky máte ešte doma alebo ktoré nite si musíte kúpiť pri budúcej návšteve galantérie.

Pritom sú všade okolo nás. Látky sa využívajú nielen  pri výrobe oblečenia alebo čalúneného nábytku ale tiež na výrobu niektorých hračiek, lôžkovín, záclon, obrusov a ďalších.

Z histórie textilu

Určite si z hodín dejepisu spomínate, že obchod s látkami hýbal ekonomikou aj dejinami. O tkaní a výrobe látok sa dozvedáme už v období neolitickej revolúcie. V novoveku sa potom v dôsledku medzikontinálneho obchodu začali do Európy dostávať aj luxusné produkty z Orientu, medzi nimi aj látky.

Ako je to s látkami dnes? A aké zmeny čakajú ľudstvo v budúcnosti?

Zahaľovanie tiel začalo už v praveku

Ako to ale bolo v dejinách s látkami podrobnejšie? Je to už naozaj dávno, kedy ľudia začali svoju nahotu zakrývať. Spočiatku si pravekí ľudia museli vystačiť s tým, čim im ponúkla príroda – koža, kožušiny a najrôznejšie listy.

Hlavnou funkciou odevu bola ochrana pred zimou – už tu môžete vidieť počiatky obliekania. O mnoho storočí neskôr sa potom objavili aj prvé látky, najskôr to boli ľanové a bavlnené látky.

Zmenu v obliekaní priniesol novovek

Zámorské plavby v 15. a 16. storočí priniesli objavenia ďalších kontinentov a poznanie nových svetov. V rámci medzinárodného obchodu sa do Európy začal dostávať aj luxusný tovar vrátane hodvábu alebo zamatu a móda sa tak dočkala rozkvetu.

Odev tak prestal plniť svoju hlavnú funkciu, ochranu proti chladu. Do popredia sa začala dostávať funkcia estetická. Dnes sa nie nadarmo hovorí, že šaty robia človeka. Odevom človek môže vyjadriť svoju osobnosť, módny trend aj zaradenie do spoločenskej vrstvy.

Priemyselná revolúcia = rozvoj textilného priemyslu

Veľké zmeny priniesla aj priemyselná revolúcia v 18. a 19. storočí, kedy sa v mnohých odvetviach prešlo od manufaktúry k továrenskej výrobe.

Výnimkou nebol ani textilný priemysel. V Anglicku došlo k vyrobeniu prvého tkáčskeho člnku, prstencového dopriadacieho stroja, syntetického farbiva a jazýčkovej pletacej ihly.

Látky a textílie dnes

V 20. storočí sa potom začalo s výrobou umelých vláken. Pozadu nezostalo ani Československo – v roku 1963 tu bol vytvorený rotorový dopriadací stroj. Dnes väčšina textílií pochádza z priemyselnej výroby, ktorá sa premiestňuje hlavne do zemí tretieho sveta.

Látky budúcnosti

Ako sa budú ľudia obliekať za 100 alebo 1000 rokov, vám povedať nedokážeme. Už dnes sa ale objavuje trend ekologického obliekania, slow fashion a minimalizmu a dá sa predpokladať, že do budúcna sa bude objavovať stále viac zástancov tejto filozofie. Prečo?

Fast fashion a slow fashion

Stačí sa rozhliadnuť okolo seba v obchodných centrách. Móda rýchlo napreduje, textílie môžete kúpiť za nízku cenu a väčšinou vydržia sotva jednu sezónu. Ide totiž o to, aby ľudia nakupovali čo najviac. A to nie je práve ekologické. Ešte keď si pripočítate napríklad to, koľko vody sa spotrebuje na výrobu jedného trička.

Opakom fast fashion je pomalá móda, tzv. slow fashion, ktorá kladie dôraz na kvalitu, tradíciu, recykláciu a hlavne udržateľnosť textilu.

Ekológia a látky

Vedeli ste, že priemerný Čech “spotrebuje“ ročne okolo 10 kilogramov textilu? To nie je tak málo. Preto sa dnes do popredia dostáva aj otázka recyklácie textilu. Možno, že ste si aj vy všimli kontajnery na textil vo vašom meste.

Životnému prostrediu škodí aj samotná výroba textílií. Najväčší podiel na znečistení majú odpadové vody, ktoré pri výrobe vznikajú, a to pri odstraňovaní nečistôt, farbení a impregnácii.

Textilná výroba je ešte k tomu náročná aj z energetického pohľadu a úniku emisií do ovzdušia.

Delenie látok

Dnes na trhu nájdeme nepreberné množstvo látok a textílií. Obľúbené je napríklad delenie podľa pôvodu vlákna. Aj keď sa v minulom storočí začalo s výrobou umelých vláken, svoje miesto na trhu majú aj prírodné vlákna.

• Prírodné vlákna – organické (živočišné a rastlinné), anorganické
• Chemické (umelé) vlákna – z prírodných alebo syntetických polymérov, vlákna hutnícke (z kovov a nekovov)

Rastlinné vlákna

 Rastlinné vlákna sú prvé, ktoré začal človek spracovávať a majú tak najdlhšiu tradíciu. Medzi tie najznámejšie patrí bavlna, ľan a konope. Ďalšími rastlinnými vláknami, ktoré majú v textilnom priemysle sú napríklad vlákna bambusové, sisalové alebo jutové.

Bavlna a bavlnené látky

Bavlnené látky patria medzi tie najobľúbenejšie hlavne pri výrobe oblečenia, spodnej bielizne, lôžkovín a uterákov.  Bavlna je totiž veľmi príjemná na dotyk, je savá, hrejivá a dobre sa žehlí.

Na svete existuje viac druhov bavlníkov, len niektoré sa však využívajú k získavaniu bavlny. Tá najkvalitnejšia sa získava z bavlníku krovitého. Najjemnejšia je bavlna z bavlníku egyptského.

Ľan a ľanové látky

Ľanové látky patria rovnako ako bavlnené už celé storočia k tým najobľúbenejším. Ľanové látky sú vzdušné, chladivé na dotyk, savé a vhodné pre alergikov – odolávajú tiež plesniam, roztočom a nepohlcujú prach.

Náročnejšie je to so spracovaním ľanu, pretože vlákna sa zo stoniek získavajú špeciálnymi technologickými prístupmi ako je drhnutie, máčanie, lámanie a farbenie.

Konope a konopné látky

Konope ako látka má mnoho využití. Vyrábať sa z nej dá papier, plasty, kozmetika, potraviny aj izolačný materiál. Využíva sa tiež pri výrobe látok. Konopné látky sú pevné a odolné, priedušné a dobre držia farbu.

Živočišné vlákna

V prírode to nie sú len rastliny, ktoré dali človeku možnosť zahaliť svoje telo. Skoro sa ukázalo, že aj taká ovčia alebo kozia vlna sa dajú využiť pre spracovanie.

Vlna a vlnené látky

Vlna je najčastejšie používaným živočíšnym vláknom, ktoré sa využíva k výrobe textílií. Za tú najkvalitnejšiu je všeobecne považovaná vlna získavaná z austrálskeho ovčieho plemena merino.

Vlnené látky sú hrejivé, veľmi pohodlné, dobre absorbujú vlhkosť. Pozor musíte dať pri praní, pretože vlna dobre neznáša vysoké teploty. Medzi vlnené tkaniny patrí:

• Kašmír
• Mohér

Z vlny sa dajú samozrejme robiť aj úplety, napr. merino úplety.

Vedeli ste, že získať živočíšne vlákno sa dá aj zo srsti iných zvierat? Z kôz angorských a kašmírskych sa získavajú látky ako kašmír alebo mohér. Ďalšími zvieratami využívanými na zisk textílií sú ťavy, králiky alebo kone.

Hodváb a hodvábne látky

Hodváb je krásny materiál pôvodom z Číny. Získava sa vďaka húseniciam motýľa priadky morušovej, ktoré sa pred svojou premenou na motýľa opriadajú vláknom. Stretnúť sa môžete tiež s pojmom divoký hodváb, ktorý sa získava zo zámotkov iných druhov motýľov.

Hodvábne vlákna sú tenké, pevné, veľmi jemné s prirodzeným leskom. Hodvábne látky majú skvelé termoregulačné schopnosti, a tak oblečenie z nich môžete nosiť celý rok. Rovnako ako ľanové látky sú aj tie hodvábne látky vhodné pre alergikov.

Medzi hodvábne látky patrí napríklad hodvábny šifón, krepšifón alebo dupion.

Chemické vlákna

Chemické vlákna nepochádzajú z prírody, ale sú umelo vyrobené. Vedeli ste, že prvé viskózové vlákno bolo vytvorené v roku 1892? Umelé vlákna môžu byť vytvorené z prírodných alebo syntetických polymérov. Existujú tiež látky nepolymérne, medzi ktoré patrí napríklad sklenené vlákno.

Viskóza

Viskóza je tvorená celulózou, prírodným polymérom a vytvára sa najčastejšie z dreva. Niekedy je preto považovaná za akúsi alternatívu k prírodným materiálom. Napokon, to je aj cieľom jej výroby.

Viskóza je savý, príjemný a mäkký materiál. Jeho mínusom je však krčivosť, malá pevnosť a náročnejšie žehlenie než u prírodných materiálov.

Vlákna zo syntetických polymérov

Vlákna zo syntetických polymérov sú výhradne výrobkom priemyselným. Častým základom je ropa. Medzi tie najrozšírenejšie patria:

• PAD polyamid – pevné, odolné vlákno, ktoré ale žmolkuje; často sa používa na výrobu bytového textilu
• PES polyester – vysoko odolné vlákno, drží tvar a najčastejšie sa používa na výrobu záclon a dámskych pančúch a oblečenia celkovo
• PAN akryl – pružné a hrejivé, nekrčivé vlákno, ktoré v obchodoch nájdete napríklad pod názvom malon alebo wolpryla
• POP polypropylen – ľahké, pružné vlákno, ktoré sa používa na výrobu dekoračnej tkaniny alebo plášťovín
• PUR polyuretan – elastomer, vysoko pružné, používajú sa na výrobu plaviek, pančúch alebo rukavíc

Spôsoby spracovania vláken

Premýšľali ste niekedy nad tým, čím všetkým si musel daný kúsok oblečenia prejsť, kým sa dostal vám do rúk a čo stalo na samotnom začiatku? Spôsobov spracovania vláken je hneď niekoľko, pre rôzne vlákna sa hodia iné spôsoby spracovania. Medzi tie najčastejšie využívané patria:

• Pradenie
• Plstenie
• Vpichovanie
• Všívanie

Pradenie

Pradenie je spôsob výroby, pri ktorom vznikajú priadze, textilné vlákna obmedzenej dĺžky. Aby ste si vedeli lepšie predstaviť ako to prebieha – spomeňte si na niektorú z rozprávok, kde princezné priadli na kolovrate.

K pradeniu sa dá využiť tiež vretienko alebo iná technika. Cieľom je vytvoriť priadzu, ktorá sa bude môcť ďalej využiť.

Počas pradenia dochádza k skrucovaniu vláken do zväzkov tak, aby vzniklo silnejšie vlákno, priadza.

Čo je priadza?

Na začiatok je ale dobré vysvetliť pre začiatočníkov, čo je to priadza. Pretože s týmto pojmom sa stretnete veľmi často.

Priadza je vlastne spradené vlákno pripravené k ďalšiemu spracovaniu. Novšia literatúra už pojmom priadza označuje aj splietané úzke textílie určené k ďalšiemu spracovaniu.

Áno, existujú totiž aj rôzne druhy priadzí, ktoré sa potom ďalej dajú využiť k tkaniu, pleteniu, ručným prácam alebo výrobe kobercov či povrazov. Záleží na druhu priadze.

Plstenie

S plstením sa stretnete napríklad pri spracovaní vlny. Ide o to, že pokiaľ je vlna vlhká a dostatočne sa trie, vlákna vytvoria pevnú placku, plsť. V minulosti sa snažili výrobcovia tento mínus vlny všelijako obísť, dnes sa stáva hitom pri výrobe plstených hračiek alebo tašiek, rozlišujeme tu suché a mokré plstenie.

Mokré a suché plstenie

K mokrému plsteniu nie sú potrebné žiadne špeciálne pomôcky – stačí vytvoriť požadovaný výrobok z vlny bez superwash úpravy a poriadne ho vyprať.  K suchému plsteniu budete potrebovať plstiacu ihlu so zárezmi.

Vpichovanie

Vpichovanie je spôsob, ktorý sa často používa pri výrobe netkaných textílií pomocou ostnatej ihly. Ostne ihly pri vpichovaní zachytávajú zväzky vláken a preťahujú ich rúnom tak, aby sa zahákli do susedných vláken.

Netkané textílie sa dajú spevňovať aj ďalšími spôsobmi. Patrí medzi ne napríklad prepletanie, lisovanie alebo lepenie rúna impregnáciou či tlačou.

Všívanie

Všívanie sa dnes najčastejšie používa k výrobe podlahovej krytiny, koberca. Prehliadnuť si tak môžete túto techniku, keď s lupou preskúmate váš koberec. Spôsob všívania, tuftingu, spočíva v tom, že sa ihlou prepichuje koberec a vplietajú sa vlasové nite.

Výroba látky

Keď je vyrobená priadza, pristupuje sa k výrobe samotnej látky. Medzi základné typy látok patria:

• Tkaniny
• Pleteniny

Tkaniny

Tkanina už je konkrétna textília, ktorá sa vám dostane do ruky. Tkaniny vznikajú v tkáčovniach na tkáčskych stavoch previazaním rovnobežne uložených nití, do ktorých sa zanáša tzv. útok, niť.

Rozlišujeme veľké množstvo tkanín. Medzi tie najviac rozšírené patria:

• Popelín
• Tvíd
• Taft
• Flanel
• Brokát
• Menčester

Jednotlivé tkaniny sa od seba líšia vzorovaním aj väzbou.

Pleteniny

Pleteniny vznikajú pletením – najskôr ručným, dnes hlavne strojovým. Podľa toho, ako sú nite kladené rozlišujeme základné druhy pletenín.

Základné druhy pletenín:

• Retiazka
• Trikot
• Sukno
• Satén
• Zamat
• Keper
• Atlas

Netkané textílie

Netkané textílie sú tiež vyrobené z textilných vláken a priadzí, ktoré sú ale prepojené inak ako pleteniny a tkaniny. Niektorým z nich nemajú dostatočnú pevnosť, napríklad vatelín. Niektoré netkané textílie sú tiež vyrobené z nanovláken.

Zušľachťovanie textílií

Väčšina textílií ďalej prechádza procesom zušľachťovania, ktorý slúži nielen k zlepšeniu vzhľadu látky, ale tiež k zvýšeniu jej hodnoty. Väčšina takýchto úprav sa vykonáva v továrňach a celý proces zušľachťovania sa skladá z troch hlavných fáz:

• Predúpravy
• Samotnej úpravy
• Finálnej úpravy

Predúprava textílií

Predúprava zušľachťovania textilu zahrňuje hneď niekoľko technologických postupov, patrí medzi ne napríklad šlichtovanie, pranie, bielenie, mercerovanie a ďalšie.

Šlichtovanie

Už ste počuli o šlichtovaní? Šlichtovanie spočíva v nanesení lepivého, ochranného prostriedku na osnovné nite, čím sa zvyšuje ich pevnosť a hladkosť. Podpíše sa to tiež na kvalite tkaniny.

Bielenie

Bielenie spadá do kategórie chemických úprav a jeho hlavným cieľom je zbaviť látku jej prirodzenej farby, odstrániť nečistoty a zvýšiť savosť textílie. Tu vždy záleží na type vláken. Iné postupy a bielidla sa používajú pri bielení bavlnených alebo ľanových látok, iné sa naopak používajú pri bielení vlny.

Mercerácia

Mercerácia je veľmi dôležitý proces pri zušľachťovaní bavlnených látok, pretože vďaka nemu sú látky viac pevné, lesklé a príjemné na dotyk. Jedná sa, rovnako ako pri bielení, o chemickú úpravu, konkrétne o pôsobení koncentrovaného lúhu sodného.

Samotné úpravy

Samotné úpravy zahrňujú farbenie alebo potlačovanie textilu.

Farbenie a potlačovanie

Farbenie a potlačovanie látok závisí na materiáli aj forme textílie. Farbiť a potlačovať sa dajú prírodné a umelé vlákna. K obom typom úprav sa využívajú najrôznejšie stroje a techniky.

Finálne úpravy

Finálne úpravy zahrňujú napríklad mangľovanie, lisovanie, kalandrovanie a ďalšie. Na rad prichádzajú aj chemické úpravy.

Ručné práce s textíliami

Ak patria ručné práce medzi vaše záľuby, možno už ste sa s niektorými technikami stretli, iné sú zase možno veľkou neznámou. Medzi najobľúbenejšie ručné práce patria:

• Pletenie a háčkovanie
• Paličkovanie
• Vyšívanie
• Šitie
• Patchwork
• Maľba na hodváb
• Batikovanie

Zhrnutie

V tomto článku ste sa dozvedeli základné informácie o látkach, o ich histórií, delení látok aj možnostiach spracovania. Teraz neostáva nič iné než vybrať vhodné látky na vaše šitie, zasadnúť k šijaciemu stoju a pustiť sa do tvorenia!